Nedeľa Zoslania Ducha Svätého – Turíce

Tento sviatok je apoštolského pôvodu. Už svätý Pavol píše: “V Efeze zostanem až do Turíc”. Aj najstarší cirkevní spisovatelia spomínajú tento sviatok. Slávi sa od 6. storočia, keď sa vytrácal zmysel sviatku ako vyvrcholenie Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a bral sa ako oddelený sviatok. Liturgická obnova však túto oktávu zrušila, aby bolo veľkonočných dní naozaj päťdesiat. Po tejto nedeli končí Veľkonočné obdobia a začína Obdobie cez rok. Preto sa aj veľkonočná svieca – paškál s úctou uchováva pri krstiteľnici, teda už nie je pri abakuse. Pri slávení krstu sa zapáli, aby sa od nej mohli zažať sviece pokrstených. Pri slávení pohrebných obradov sa zapálená kladie k rakve na znak toho, že pre kresťana je smrť jeho Veľkou nocou. Taktiež sa prestáva modliť veľkonočná antifóna Raduj sa nebies Kráľovná a nahrádza ju modlitba Anjel Pána.